Traja Afganci v cirkevnom azyle: Nádej pre novú budúcnosť v Nemecku

Traja Afganci v cirkevnom azyle: Nádej pre novú budúcnosť v Nemecku

V Brémach, presnejšie v Lesume, sa momentálne búrlivo diskutuje o téme cirkevného azylu. V centre pozornosti sú traja Afganci, ktorí pred desiatimi a jedenástimi rokmi utiekli zo svojej vlasti a niekoľko rokov žili vo Švédsku. Tam navštevovali školu, absolvovali školenia a pracovali vo svojich zamestnaniach. Zákaz práce a hrozba repatriácie do Afganistanu ju však prinútili emigrovať do Nemecka. Podľa európskeho práva je zodpovedná krajina, ktorá ako prvá v Európe prijíma utečencov – a tou by mohlo byť Švédsko. Weser kuriér uvádza, že Afganci by mohli byť poslaní späť do Švédska do šiestich mesiacov, pokiaľ nepožívajú ochranu cirkevného azylu.

V súčasnosti už dvaja z troch mužov požiadali o cirkevný azyl v kostole Vzkriesenia v Lesume, pričom u jedného z nich stále prebieha proces. Lars Ackermann, výkonný riaditeľ útočiska cirkevného združenia, podrobne preskúmal situáciu mužov a je presvedčený, že v Afganistane majú „nulovú budúcnosť“. V Nemecku by vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov mohlo byť ich zaškolenie výhodou a aj ušetriť štátu náklady. Deutschlandfunk Nova poukazuje na to, že tento typ azylu, hoci nie je právne uznaný, je podporovaný morálnym presvedčením a slúži na ochranu ľudí pred deportáciou.

Výzvy a najlepšie príležitosti pre utečencov

Ústredným aspektom cirkevného azylu je možnosť získať čas na prehodnotenie žiadostí o azyl. Ochrana sa zvyčajne poskytuje v prípadoch núdze, keď dôjde k akútnemu ohrozeniu života alebo končatín, ako ukazuje situácia troch Afgancov. Muži musia mať aj pozitívny pohľad na pobyt v krajine. Mnohí dúfajú v prekážky deportácie, ktoré by mohli byť spôsobené štátnym prenasledovaním. Iniciatíva expertov na náboženskú politiku sumarizuje, že právny základ cirkevného azylu je založený na politických dohodách a nie na právnom základe. To vedie k vzrušujúcej, aj keď právne spornej situácii.

Výzvy pre Afgancov nespočívajú len v neistote ich azylových konaní, ale aj v spoločenskej akceptácii. Keďže muži majú západný pôvod, obávajú sa, že ich v Afganistane neprijmú dobre. K práci sú motivovaní s cieľom rýchlo sa dostať zo štátnych dávok – nie je však jasné, ako o ich žiadostiach rozhodnú azylové úrady. Istá miera nádeje však zostáva, pretože Nemecko v súčasnosti okrem zločincov nedeportuje do Afganistanu ani zločincov, a preto by mohlo nájsť pragmatickejšie riešenie.

Úloha cirkví a spoločenstiev

Podpora komunít a cirkví je nevyhnutnou súčasťou azylového procesu. Cirkevný azyl je k dispozícii ako ochranný nástroj už viac ako 40 rokov a dáva nádej mnohým utečencom. Podľa údajov z roku 2022 ponúklo útočisko tým, ktorí hľadali ochranu, 859 protestantských, 243 katolíckych a 15 slobodných cirkevných spoločenstiev. Iniciatíva expertov na náboženskú politiku zdôrazňuje, že tradícia cirkevného azylu siaha až do staroveku a aj dnes zohráva dôležitú úlohu pri zaobchádzaní s utečencami. Kostoly sú však kritizované aj preto, že by mohli podkopať existujúce zákony a zabrániť deportáciám.

Situácia troch Afgancov z Lesumu nie je len individuálnym príbehom o úteku, ale odráža aj zložitú diskusiu o deportácii, ochrane a ľudskom osude. Najbližšie týždne budú rozhodujúce o tom, či a ako im možno v Nemecku umožniť nový život.