Zabíjanie na klinike v Brémach: hlasy v hlave viedli k zločinu!

Zabíjanie na klinike v Brémach: hlasy v hlave viedli k zločinu!

V tragickom obrate v histórii kliniky Bremen-Ost bol 24. decembra 2024 na psychiatrickom oddelení zabitý 62-ročný spolubývajúci 42-ročnej ženy. Obžalovaný je teraz podozrivý z neúmyselného zabitia a pozadie tohto zločinu podrobne nahliada do zložitých a často pochmúrnych problémov duševného ochorenia. nahlas Weser kuriér Obžalovaný trpel hraničnou poruchou a posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).

Lekárski experti zistili, že ide o „pretrvávajúcu poruchu“, ktorá zvyšuje riziko podobných zločinov. Pred osudným incidentom sa žena pokúsila udusiť svoju spolubývajúcu vankúšom, než ju nakoniec uškrtila. K týmto dramatickým udalostiam prispela akútna psychotická porucha obžalovaného v čase spáchania skutku, čo viedlo k výraznému zníženiu miery zavinenia.

Úloha posttraumatickej stresovej poruchy

Posttraumatická stresová porucha, ktorú obžalovanému diagnostikovali, je v lekárskej komunite dobre známa. Môže sa vyskytnúť ako reakcia na mimoriadne stresujúce životné udalosti a často je sprevádzaná rôznymi príznakmi. Ako v Lekársky vestník popísané, medzi ne patria intenzívne flashbacky, vyhýbavé správanie a emocionálne otupenie. Tieto príznaky môžu výrazne ovplyvniť nielen životy postihnutých, ale aj ich okolia.

Zaujímavé je, že štúdie ukazujú, že riziko PTSD sa výrazne zvyšuje s úmyselne vyvolanou traumou, ako je napríklad ťažké zneužívanie. Psychologický posudok pre obžalovanú uvádza, že nedokáže ovládať hnev a nenávisť vo vrcholných emocionálnych fázach. Toto nekontrolované správanie a s ním spojená agresivita sú typickými vlastnosťami ľudí s hraničnou poruchou osobnosti Charité určuje.

Postup a ďalšie kroky

Proces, ktorý sa začal v polovici júna a má pokračovať 14. augusta 2025, by sa mohol skončiť umiestnením na súdne psychiatrické oddelenie. Obžalovaná už pred činom oznámila, že chcela niekoho zabiť a informovala políciu, no neverili jej. Po incidente zostala pokojná a obrátila sa na sestru na oddelení, čím demonštrovala zložitosť situácie.

Náročnosť vysporiadania sa s duševnými chorobami je v tomto prípade jasne preukázaná. Terapeutické možnosti sú naliehavo potrebné nielen na zlepšenie života postihnutých, ale aj na minimalizáciu rizík, ktoré predstavujú. Zostáva dúfať, že budúce opatrenia budú navrhnuté tak, aby boli preventívne aj terapeutické, aby sa predišlo takýmto tragédiám.