Spomienka v Brémach: Historická zodpovednosť za genocídu v Namíbii

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

11. augusta 2025 si Brémy pripomenú obete genocídy v Namíbii podujatím v parku Nelsona Mandelu.

Am 11. August 2025 gedenkt Bremen der Opfer des Völkermords in Namibia mit einer Veranstaltung im Nelson-Mandela-Park.
11. augusta 2025 si Brémy pripomenú obete genocídy v Namíbii podujatím v parku Nelsona Mandelu.

Spomienka v Brémach: Historická zodpovednosť za genocídu v Namíbii

11. augusta 2025 sa v Brémach oslavovalo výročie bitky pri Ohamakari a spomienka na obete genocídy v Namíbii. Dejiskom dojímavej udalosti bol antikoloniálny pamätník v parku Nelsona Mandelu. Starosta Björn Fecker, ako aj namíbijskí umelci a odborníci sa stretli, aby si pripomenuli túto temnú epizódu histórie a porozprávali sa o dôležitosti kultúry spomínania. Fecker zdôraznil, že nesmieme zabudnúť na nespravodlivosť, ktorú utrpeli Herero, Nama, Damara a San. Vyzdvihol historickú zodpovednosť, ktorej musíme všetci čeliť, aby sme sa poučili z minulosti, ako svojimi dojímavými slovami podčiarkla Natascha Kitavi, namíbijská speváčka a herečka.

Podujatie moderovala Virginie Kamché zo siete Bremen Africa Network a organizovali ho rôzne inštitúcie vrátane Štátneho centra pre občianske vzdelávanie v Brémach a Senátu v Brémach. Ako poznamenal Manfred Hinz z Bremen Africa Archive, úplné objasnenie a dohoda o zmierení medzi Namíbiou a Nemeckom stále čakajú.

Temná kapitola histórie

Nemecká koloniálna minulosť v Namíbii sa tiahne od roku 1884 do roku 1915, v období poznačenom najbrutálnejším vojenským násilím voči miestnemu obyvateľstvu. Obzvlášť alarmujúca bola vyhladzovacia vojna proti Hererom a Name v rokoch 1904 až 1908, ktorú spustil neslávne známy „vyhladzovací príkaz“ generálporučíka Lothara von Trotha. Odhaduje sa, že počas tejto doby zomrelo až 100 000 ľudí - asi 80% Hererov a asi polovica Nama. Genocída je považovaná za prvú z 20. storočia a má ďalekosiahle dôsledky pre postihnuté komunity a ich potomkov.

Po prvej svetovej vojne stratili kolónie vrátane „nemeckej juhozápadnej Afriky“ svoju suverenitu a Namíbia nakoniec získala nezávislosť v roku 1990. Nemecko celé desaťročia neuznávalo, čo sa stalo s Hererom a Namou. Od znovuzjednotenia sa vzťah medzi Nemeckom a Namíbiou postupne zlepšoval, ale diskusia o reparáciách a kompenzáciách zostáva zložitá. Prvé oficiálne diskusie o odškodnení sa začali v roku 2015 a diskusia o týchto otázkach priniesla na stôl aj mnohé právne otázky, ako napríklad klasifikáciu zabíjania ako genocídu.

Na ceste k vykúpeniu

V júni 2021 nemecká a namíbijská vláda zverejnili spoločné vyhlásenie o riešení nemeckých koloniálnych zločinov, čo sa považuje za pokrok v rokovaniach o reparáciách. Nemecko teraz uznalo genocídu a prisľúbilo 1,1 miliardy eur v rámci programu rozvoja a rekonštrukcie. Táto dohoda sa však stretla s jasnou kritikou, najmä zo strany Herera a Nama, ktorí sa domnievajú, že nemecká politika ju dostatočne nezohľadňuje.

Výzvou teraz je nájsť cestu, ktorá uznáva historickú nespravodlivosť a zároveň rešpektuje realitu dneška. Ústrednú úlohu zohráva otázka, ako sa rieši právna zodpovednosť. Kritické prístupy ku koloniálnym zločinom a zodpovednosti podľa medzinárodného práva si vyžadujú komplexnú úvahu o imperialistickej perspektíve a potrebe integrovať perspektívy postihnutých národov.

Spomienkové podujatie v Brémach opäť ukázalo, že vyrovnávanie sa s históriou je kontinuálny proces, ktorý musí byť ukotvený nielen na národnej úrovni, ale aj v srdci spoločnosti. K uzdraveniu rán z minulosti a formovaniu spravodlivej budúcnosti je ešte dlhá cesta.

Ďalšie informácie o týchto témach možno nájsť v podrobných správach na webovej stránke spoločnosti Tlačová kancelária Senátu Brémy, bpb.de a Goethe.de prečítať si.

Quellen: