Ochota Brém očkovať proti Corone klesá – čo teraz?

Ochota Brém očkovať proti Corone klesá – čo teraz?

Nemecko nedávno zaznamenalo nárast infekcií koronavírusmi, čo je obzvlášť viditeľné v Brémach. Sedemdňový výskyt sa 23. septembra zvýšil na 3,5 prípadu Covid-19 na 100 000 obyvateľov, čo je nad celoštátnym priemerom 3,2 prípadu. Pred mesiacom bola incidencia 1,7 prípadu. Vzhľadom na túto situáciu Holger Schelp, predseda združenia všeobecných lekárov v Brémach, vyjadruje znepokojenie nad neustále klesajúcim záujmom o očkovanie proti koronavírusu. Tento vývoj môže mať fatálne následky na ochranu zdravia, najmä preto, že ochota očkovať sa znížila aj v rizikových skupinách, pričom mnohí ľudia vnímajú koronavírus ako menej hrozivý ako pred rokom. 

Všeobecní lekári by teoreticky mohli očkovať proti koronavírusu celoročne. Mnohé praktiky si však v letných mesiacoch dali prestávku. Fľaštičky s vakcínou obsahujú šesť dávok, čo znamená, že vždy je potrebný aspoň určitý počet ľudí ochotných dať sa zaočkovať. Ak tento záujem chýba, sérum sa musí vyhodiť, čo sa považuje za nepohodlné. Rodinní lekári by preto chceli mať obaly na vakcíny len s jednou dávkou, tie však momentálne nie sú dostupné. Podľa toho Weser kuriér Korona vakcíny sa objednávajú spolu s vakcínami proti chrípke, ale ani tu nie sú objednávky zvlášť rozsiahle.

Ochota očkovať sa znižuje

Prvé štúdie o ochote zaočkovať sa v Nemecku ukazujú, že 67 % bežnej populácie je ochotných dať sa zaočkovať. 32,7 % je však skeptických alebo odmieta očkovanie; Hlavným dôvodom sú obavy z možných vedľajších účinkov a presvedčenie, že vírus nie je nebezpečný. Táto skepsa bola znížená vnímaním, že riziko závažných vedľajších účinkov očkovania proti chrípke je vysoké, podľa štúdie založenej na PubMed Central bola zverejnená. V prípade osobných či rodinných infekcií sa však ochota očkovať zvýšila.

Dá sa tiež pozorovať, že muži sú často ochotnejší dať sa zaočkovať ako ženy. S väčšou ochotou dať sa zaočkovať koreluje aj vyššie vzdelanie. Zaujímavé je, že 72 % opýtaných hodnotí svoju osobnú skúsenosť s Covid-19 ako nízku, čo tiež znižuje tlak na ľudí, aby sa dali zaočkovať. Dôvera v inštitúcie ako Inštitút Roberta Kocha (RKI) má významný vplyv na ochotu očkovať, pretože čím vyššia dôvera, tým väčšia ochota očkovať sa.

Rizikové skupiny a smernice očkovania

Napriek klesajúcej ochote očkovať má očkovanie stále zmysel pre ľudí nad 60 rokov a pre mladších ľudí s rizikovými faktormi. Aktuálne prieskumy ukazujú, že 44,5 % ľudí sa považuje za rizikovú skupinu, pričom ochota dať sa zaočkovať je v tejto skupine 77,6 %. To, či vnímanie COVID-19 ako menej ohrozujúceho vedie aj k menšej medializácii, sa ešte len ukáže, ale pripomína to predchádzajúce vyhlásenia o akceptovaní očkovania a správaní, ktoré už boli urobené Lekársky vestník sa intenzívne diskutovalo.

Sortiment korónových testov zostáva v drogériách v Brémach žiadaný. Obyvatelia telefonicky informujú svojich rodinných lekárov o možných infekciách, aj keď v ľahších prípadoch často nie je potrebná návšteva ambulancie. Práceneschopnosť sa dá určiť aj telefonicky, čím sa zmierni určitý tlak na ordinácie lekárov.

Vývoj ochoty očkovať sa a správania v súvislosti s očkovaním proti Covid-19 vykazuje jasný trend. Ostáva dúfať, že cielené informačné kampane pomôžu oživiť záujem o očkovanie medzi obyvateľstvom a tým zvýšiť ochranu pred infekciou.